2012

The diploma work Sediments handles with processing of the eleven year-old project of the subversive school locker furnishing into the visual output which is an allusion of the categorizing work of the museal institutions, taxonomy and achiving. It is considered to be an intermedial installation that consists of two parts: adjusted museal showcase simulating inner environment of the school locker with the reconstruction of the objects placement which are becoming artefacts and wall installation that has a documentary character and includes pseudoscientific research and analysis of the contents of the school locker.

Diplomová práca Sedimenty narába so spracovaním 11 ročného projektu subverzívneho osídľovania školskej skrinky do vizuálneho výstupu, ktorý je alúziou na kategorizačnú prácu muzeálnych inštitúcií, taxonómiu a archiváciu. Jedná sa o intermediálnu inštaláciu, ktorá pozostáva z dvoch častí: adjustovaná muzeálna vitrína simulujúca vnútorné prostredie skrinky s rekonštrukciou uloženia predmetov, z ktorých sa stávajú artefakty a nástenná inštalácia dokumentačného charakteru obsahujúca pseudovedecký výskum a rozbor obsahu skrinky.

Pamäť je médium, ktoré pomáha uchovávať informácie, ale aj modifikovať a transformovať ich. Je nedokonalá, čo paradoxne môže byť práve onou dokonalosťou, ktorú potrebujeme, aby sme nežili paralelne v umŕtvených priestoroch, ktoré naše vnímanie plynutia času už opustilo. Následne sme schopní selektívne budovať našu minulosť na projekcii obrazov a asociácií a prisudzovať im väčšiu či menšiu dôležitosť.
Pomerne dlhý príbeh 11 ročného „osídľovania“ školskej skrinky dosiahol svoj konečný tvar v mojej diplomovej práci. Bod z roku 2001, ktorý označuje začiatok projektu a zároveň začiatok môjho štúdia výtvarného charakteru, sa finalizuje v druhom bode-roku 2012, kedy ukončujem svoje vysokoškolské štúdium na Akadémii umení. Spojnica týchto dvoch bodov je úsečka S. –ako neustála sedimentácia vizuálnych obrazov generovaná za prítomnosti inštitúcií vzdelávacieho charakteru. Je zanechávanie prázdna mojou obsesiou? Mňa samotnú zaujíma odpoveď.
Prázdny uzamknutý byt v Banskej Štiavnici, ktorý slúži ako depozitár a archív môjho predošlého života je možno zaujímavou paralelou. K uzamknutým veciam sa človek vracia. Existencia kľúča zaručuje samovznietenie zvedavosti. „Príbeh nie je ohrozený tým, či dopadne tak alebo onak, ale že prestane byť príbehom. Že sa zrazí na obyčajné informácie.“(KOKOLIA, 2008). Informácia v mojej diplomovej práci nadobúda vizuálny výraz archivácie akcentujúci autenticitu vypovedaného a osobný vzťah k téme pracujúcej s individuálnou pamäťou a pamäťou miesta.
Tieto priestory sú akési schránky, kazety, oddeľujúce všeobecný priestor od môjho osobného.

Cieľom vizuálnej realizácie je ponúknuť recipientovi simuláciu taxonomicko-muzeálneho prostredia spracúvajúceho osobný časozberný projekt. Práca je koncipovaná ako výskum. Dokumentácia ako poznámky „zanietenca“, ktorý ich archivuje a analyzuje.
Realizácia samotnej práce mi ponúka možnosť pracovať naraz s priestorom aj s plochou steny, na ktorú umiestňujem dokumentáciu. Prístup k obom je odlišný, pretože 3D objekt je určený k pozorovaniu z každej strany, pričom nástenná inštalácia v prevažnej miere vyžaduje vizuálnu čistotu a zrozumiteľnosť na 2D ploche.